19. Imidž - Je, aký je... Vnímanie = realita. "Ak zlým rozhodnutím spôsobíš firme finančnú stratu, pochopím to. Ak však poškodíš povesť firmy, budem neúprosný." - ref. WARREN BUFFETT Imidž, obraz, povesť, reputácia stojí na začiatku i na konci snaženia vzťahov s verejnosťou. Na začiatku ako východisko, štartovacie podmienky projektu, kampane a na konci ako cieľ, vízia, želaný profil subjektu. To, čo je medzitým, to je zmes analýz, komunikačných postupov, presviedčania, modifikácie správania sa aj informácií a neraz dlhého a zložitého dolaďovania a odlaďovania tak, aby výsledný obraz zodpovedal želaniam. Po radu, ako účinne pracovať na svojom imidži môžeme zájsť až k starogréckemu filozofovi Sokratovi: "Ak chcete získať dobrú povesť, snažte sa byť takými, akými túžite vyzerať"... To je skutočne najistejšia cesta k dobrému obrazu, pretože ľudia väčšinou rýchlo pobadajú rozpor medzi úpornou snahou nejako vyzerať a realitou skutočného bytia. Hlavným strategickým cieľom vzťahov s verejnosťou (VsV) je na základe dobrých vzťahov vytvoriť a udržiavať porozumenie medzi subjektom VsV a jeho podstatným publikom. Toto aktívne porozumenie, resp. goodwill - ref. - či pozitívny imidž subjektu VsV - napr. organizácie, firmy, inštitúcie, významnej osobnosti v očiach dôležitých vrstiev verejnosti je predpokladom úspešnej činnosti, a to aj za nepriaznivých okolností, recesie, kríz, pohrôm a pod. Hovorieva sa, že svoj obraz, imidž si nemožno kúpiť v jedno ráno na trhu. Musíme si ho prácne vybudovať a dlhodobo budovať. Táto nehmatateľná kategória sa ťažko vyjadruje v peniazoch. Je skôr hodnotou prejavujúcou sa vo vnímaní organizácie, firmy, osobnosti, výrobku či služby. Ako spraviť svoj imidž dobrým? Timothy R. V. Foster radí: "Jedným zo spôsobov, ako budovať váš imidž, je robiť dobré veci. Najmä konať také dobro, ktoré považujú za dobro vaši zákazníci alebo tí, ktorí ich ovplyvňujú. A nerobiť zlé veci. Také, ktoré sa síce nemusia zdať zlými vám, ktoré by však za také mohol považovať váš klient. Nie realita vašich aktivít je realitou - realitou je ich vnímanie verejnosťou. Jediné, čo tu zaváži, je - čo si myslia ľudia." - ref. Imidž pritom existuje objektívne - či si to želáme alebo nie, či sa ho usilujeme formovať alebo nie. Umne plánovanými a profesionálne vykonávanými aktivitami na prospech nášho obrazu však v každom prípade prinajmenšom zmenšujeme nebezpečenstvo hoci aj nechceného poškodenia nášho imidžu. R. E. Stanley - ref. - rozlišuje:
Vidíme, že samotný imidž je pojem vnútorne štruktúrovaný a vždy závisí od konkrétnej situácie - tej na počiatku, štartovnej, i tej na konci, cieľovej, želanej žiaducej, ktorá sa má pôsobením VsV a ďalšími prostriedkami dosiahnuť. F. Jefkins - ref. - opisuje tieto druhy imidžu:
Najlepším spôsobom objektivizácie imidžu organizácie, firmy, inštitúcie, subjektu je jeho výskum. Poznáme niekoľko druhov prieskumov imidžu: ![]() štúdie rozpoznávania | | ![]() | prieskumy názorov | ![]() | posudzovanie etickosti | ![]() | kvalitatívne hĺbkové rozhovory | ![]() | cielené skupinové rozhovory (focus groups) | ![]() | individuálne výskumy (one-on-one research) - ref. (Garbett). |
Koho majú takéto prieskumy oslovovať? Všetkých, ktorí sú pre vnímanie daného subjektu dôležití:
Sme tým, za čo nás považuje naše okolie. Okolie sa rozhoduje na základe vnímania. Nie sú dôležité naše zámery, ale výsledok. Na náš imidž vplývajú aj “drobnosti”, napríklad:
Na reputáciu organizácie, firmy majú kľúčový vplyv tieto tri zložky:
Kde začať pri zlepšovaní imidžu osobnosti, firmy, organizácie, regiónu, mesta, štátu...?
Mimoriadne dôležité sú:
Dobrý imidž je komparatívnou výhodou toho, kto ho má. Pri zhode všetkých ostatných parametrov - niektoré môžu byť dokonca horšie! - je schopný zvrátiť rozhodovanie zákazníkov a ďalších cieľových skupín na prospech riešení, za ktorými stojí lepší obraz.
Imidž nie je lacná záležitosť - či už dobrý alebo zlý. Dobrý stojí toľko, koľko sa investuje do "propagácie", marketingu, reklamy, komunikácie na všetkých úrovniach – v externej aj internej rovine fungovania firmy. Zlý toľko, koľko stojí reparácia poškodeného imidžu.
Zlý obraz krajiny napríklad výrazne zdražuje úvery pre ňu, odrádza zahraničných investorov a turistov, oslabuje sebavedomie občanov a zhoršuje ich pracovnú morálku aj psychickú pohodu. Dobrý, naopak zlepšuje všetky spomenuté parametre. Do imidžu treba investovať. Systematicky. A nie málo.
Aký je dobrý imidž modernej firmy? Ľudia pozitívne hodnotia ten podnikateľský subjekt, ktorý môžeme nazvať spoločensky zodpovedná spoločnosť / firma / organizácia. Tá sa vyznačuje týmito vlastnosťami:
Čo vplýva na správanie sa spoločnosti zajtrajška? Viacero faktorov:
Osobitnou kapitolou je imidž krajiny, štátu. Dôležitých je niekoľko momentov:
Aké sú predpoklady budovania pozitívneho obrazu krajiny? Predovšetkým:
V posledných rokoch sa dostalo do popredia módne slovo ("buzz-word") reputácia. Často ho nachádzame v podobných kontextoch ako slovo imidž. Napr. Wall Street Journal[1] používa na stanovenie poradia firiem v rebríčku najlepšej a najhoršej reputácie, povesti tieto kritériá:
V súčasnosti je veľmi účinným strojcom dobrej povesti organizácie, značky , produktu, osobnosti a pod. internet a predovšetkým tzv. sociálne médiá. Informácie aj dezinformácie sa tam šíria prakticky okamžite. Preto priebežné monitorovanie obsahu a tónu internetovej komunikácie vo všštkých jej formách a podobách a proaktívne šírenie želaného obrazu je nevyhnutné.
Dátum poslednej revízie: 26. 07. 2013
[1] Wall Street Journal 6. decembra 2005.
[2]
Citované podľa
Seitel, Fraser P. The
Practice of Public Relations. (2007). 10th ed.
Obsah - Kapitola 20 - Literatúra
© Copyright Ivan Žáry 1997-2019: Reprodukcia na nekomerčné účely povolená za predpokladu uvedenia zdroja.