22. Naša profesia Úspešní sú tí, čo chcú byť úspešní. Aké sú požiadavky na úspech v profesii vzťahy s verejnosťou (VsV)? Čo vlastne títo ľudia robia? Pippa Holland, ktorá roky pôsobí v oblasty vyhľadávania odborníkov aj pre oblasť marketingu a vzťahov verejnosťou, uvádza tieto aktivity: ![]() šíria príbehy o značke alebo organizácii | | ![]() | ovplyvňujú verejnú debatu | ![]() | riadia krízové situácie | ![]() | vstupujú do myslí zákazníkov, využívajúc výsledky výskumu | ![]() | píšu, píšu a píšu | ![]() | plánujú udalosti | ![]() | komunikujú s médiami | ![]() | nachádzajú obhajcov | ![]() | hovoria pravdu | ![]() | vzdelávajú sa (Holland, P., 2012, What does a PR professional do anyway? - http://blog.firebrandtalent.com/2012/05/what-does-a-pr-professional-do-anyway) |
Je to populárny opis práve pre tých, ktorí sa o našu profesiu zaujímajú.
Páni Cutlip, Center a Broom priniesli prehľad požiadaviek na úspech v profesii vzťahov s verejnosťou už dosť dávno:
Aky je profil typického príslušníka profesie? Napríklad Richard Long - ref. - uvádza 5 kvalít profesionála VsV, ktorý je v praxi úspešný:
Inšpirujúce je rozlišovanie remesla (craft) a profesie (profession) vzťahov s verejnosťou. Remeselná komunikácia sa spolieha na aplikáciu komunikačných techník. Techniky, nástroje, remeselné postupy sú všetkým. Cieľom je len nejako dostať informáciu do médií alebo iného komunikačného kanála. Profesionálny prístup má korene v množine znalostí a techniky využíva na základe týchto znalostí a v symbióze s nimi, majúc súčasne na pamäti strategický rozmer a význam organizácie, firmy, podniku, inštitúcie - ref. (Grunig). Remeselník vzťahov s verejnosťou vykonáva pokyny manažmentu vo sfére komunikácie, profesionál vvzťahov s verejnosťou je súčasťou manažmentu. Remeselník je umelec nástroja, profesionál je umelec stratégie i nástroja.
Veľmi podnetné kritériá profesionality uvádzajú Cutlip, Center a Broom - ref.:
Samozrejme, že v každodennom živote organizácie, firmy, podniku, agentúry by mal profesionál VsV ovládať problematiku, v ktorej a o ktorej komunikuje - predmet činnosti organizácie alebo podstatu činnosti klienta. Dnes sa už nik nezaobíde bez znalosti práce s počítačom vo všetkých jeho podobách a veľkostiach - hardvérom i softvérom, novými technológiami - internet, e-mail, multimédiá, sociálne a digitálne médiá, atď. Ťažko si predstaviť dobrého odborníka-praktika z oblasti komunikácie, ktorý nesleduje aktuálne dianie doma i vo svete a nevie posúdiť, čo je aktuálne a čo nie.
Z psychologického a praktického obchodného hľadiska je nesmierne dôležité mať značný stupeň psychickej odolnosti, schopnosť regulovať a zvládať stres, frustrácie, sklamania, neúspechy, ale aj úspech, závisť a iné nepriaznivé javy, ktorým sa realita - a najmä v tzv. postkomunistických krajinách - ešte stále len tak hmýri.
Mnohí autori zdôrazňujú - a ja sa k tomu vrelo pridávam - ako jednu z najelementárnejších vlastností dobrého komunikátora vysokú úroveň schopnosti písať, pripravovať texty rozličných dĺžok, obsahov, tónov, žánrov, ladenia a foriem. K tomu sa pridáva samozrejmosť - v praxi však často nesamozrejmá: perfektné ovládanie pravopisu, gramatiky, výslovnosti, štýlov, žánrov. Aj v časoch všeobjímajúceho internetu a všetko prenikajúcej osobnej elektroniky je schopnosť tvoriť zaujímavý a vecne aj formálne správny obsah kľúčom k úspechu.
Najmä spomínaná správnosť je veľmi často nielen veľkou slabinou praxe našej žurnalistiky a masových komunikačných prostriedkov, ale aj praktickej komunikácie, VsV a marketingu. Mnohí praktici hľadajú rýchle zdroje osobného bohatstva, bleskovej kariéry, nevšednej "kreativity", ale pritom úporne a neraz neúspešne zápasia s najzákladnejšími vecami - "ypsilonkami", správnym vykaním, veľkými písmenami, bežnou faktografiou...
Jedným z desator žiaducich vlastností na úspešné vykonávanie povolania komunikátora v oblasti VsV je zoznam Billa Cantora - ref.:
Ak aplikujeme na organizáciu delenie funkcií na tzv. líniové, produkčné - napr. údržba, výroba marketing - a štábne - financie, právne služby, ľudské zdroje, potom VsV patria do štábnej roviny. Sú poradenskými službami líniovým manažérom na poli komunikácie. Línioví manažéri podľa tohto tradičného (pôvodne vojenského) delenia dávajú príkazy, a štábni pracovníci dávajú rady. Samozrejme, je mnoho situácií, keď je potrebná úzka koordinácia postupu ľudí z úseku VsV a právnikmi či pracovníkmi z oblasti ľudských zdrojov.
Čo očakávajú línioví manažéri od svojich štábnych komunikačných ľudí?
Naproti tomu ľudia zo sféry vzťahov s verejnosťou od líniových manažérov očakávajú:
Podobne ako v prípade tlačových tajomníkov je pre ľudí v komunikačných a VsV pozíciách nevyhnutná blízkosť k vrcholovým vedúcim a nehatený prístup k nim. Najlepší možný variant je, ak sa "boss" sám a iniciatívne z času na čas zastaví u ľudí z VsV, alebo ak si ich systematicky volá k sebe na porady, konzultácie, brífingy, brain stromingy a pod.
V najnovšej definícii vzťahov s verejnosťou, ktorú po dlhšej diskusii teoretikov aj praktikov odobrila americká PRSA, sa zdôrazňuje, že vzťahy s verejnosťou sú funkciou manažmentu. A to znamená:
Jedna vec je teória a názory na to, ako by to bolo najlepšie v praxi, a druhá vec je samotná prax v podnikoch firmách. Dokonca ani v USA - kolíske firemných VsV - nie je situácia len ružová. Aj tam sú pričasto pracovníci na pozíciách komunikácie mimo rozhodovacích kruhov. Dôsledkom je, že vonkajšie súvislosti rozhodnutí a komunikačné potreby sa pri samotnom rozhodovaní neberú do úvahy. Avšak aj keď vrcholoví komunikační pracovníci nepatria do rozhodovacích tímov, zvyčajne sú podriadení najvyššiemu vrcholovému vedúcemu (CEO). Štúdia 100 veľkých podnikov ukázala, že 54 % vyššie postavených komunikačných pracovníkov patrila priamo pod vrcholového manažéra alebo prezidenta firmy a 93 % sa stretávalo s bosom najmenej raz týždenne, aby mu radili a zúčastňovali sa na plánovaní - ref.
Ako dokázali prípady nezvládnutej krízovej komunikácie (Perrier, Exxon), aj komunikačné, "štábne" funkcie majú koniec koncov dočinenia s produkciou, ziskom, ekonomickou prosperitou firmy, samotnou úspešnou existenciou organizácie. Dokazujú to aj úspešné firmy, ktoré vynikajúcou komunikáciou, umnými VsV výrazne zvyšujú svoj ekonomický potenciál, a ovplyvňujú aj tzv. bottom line - hospodárske výsledky a podiel na trhu.
Pravda, ani VsV nie sú samospasiteľné. Komunikácia rozhodne nemôže zmeniť samotnú realitu, ani ju nahradiť prázdnymi slovami. Potrebujú integritu, koordináciu, primeranú zodpovednosť a najmä spoločensky zodpovedné konanie.
Aby profesia fungovala, musí sa profesionál vyhýbať týmto 7 "smrteľným hriechom":
"...oblasť stále zamorujú naháňači publicity, ktorí sa predvádzajú ako poradcovia, a praktici, ktorých väčšmi zaujíma manipulácia názorov iných než ich pochopenie. Stále vidíme hojnosť dôkazov o tom, že funkciu plne a široko ľudia nechápu, dokonca ani samotní praktici. Súhrnne, oblasť stále prijíma mnohých, ktorí sa nemôžu kvalifikovať morálne prostredníctvom oddanosti etickej praxi, ani funkčne pomocou znalostí a odbornosťou získanou špecializovaným vzdelávaním. Našťastie, počet tých, ktorí sa preukázať môžu, rastie..." - To nie je opis slovenskej reality na poli komunikácie a VsV. To je charakteristika praxe v USA z publikácie Cutlipa, Centera a Brooma - ref.
Vidíme, že naša profesia - a nielen na Slovensku - je jednoduchá i zložitá zároveň. Máme jej pomerne presné opisy a súčasne nevieme vždy presne, ako skutočne v praxi vyzerá. Čaká nás veľa práce, výskumov a štúdia. Jedno však vieme isto a vidíme jasne: vzťahy s verejnosťou sú osobitnou profesiou, ktorá jestvuje v živote a praxi komunikácie, poradenstva. Je to užitočná profesia, náročná a krásna. Ako napokon každá, ktorej sa chopia skutoční profesionáli.
Obsah - Kapitola 23 - Literatúra
Dátum poslednej revízie: 01. 07. 2014
© Copyright Ivan Žáry 1997-2019: Reprodukcia na nekomerčné účely povolená za predpokladu uvedenia zdroja.